Rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat, I. etapa, most na R4 v km 3,10 nad riekou Torysa, traťou ŽSR a cestou I/68

Abstrakt

Uvedený mostný objekt preklenuje údolie tvorené tromi prekážkami na trase rýchlostnej cesty R4 po vyústení z tunela Bikoš do mimoúrovňovej križovatky Dúbrava. Vzhľadom na jeho dĺžku a charakter prekážok sa pri realizácii uplatnili dve technológie výstavby mostov.

1 Úvod

Mostný objekt sa nachádza na budovanom úseku rýchlostnej cesty R4 severný obchvat Prešova. Most je riešený ako dva súbežné objekty, ktoré svojou dĺžkou patria medzi najväčšie mostné objekty stavby.

2 Opis konštrukcie objektu

Nosná konštrukcia mostného objektu je navrhnutá ako osempoľová spojitá monolitická konštrukcia z dodatočne predpätého betónu, realizovaná technológiou letmej betonáže a podpernej pevnej skruže. Rozpätia polí v osi mosta sú (36,0 + 53,0 + 82,0 + 87,0 + 58,0 + 48,0 + 32,0) m. Priečny rez mostného objektu je jednokomorový, premenného prierezu v poliach s rozpätím 82 m a 87 m a konštantného rozpätia v ostatných poliach. Spodnú stavbu tvorí šesť medziľahlých pilierov a dve krajné opory. Meniace sa inžinierskogeologické pomery s ohľadom na náročnosť konštrukcie významne ovplyvnili spôsob zakladania mostného objektu, ale aj zaisťovanie stavebných jám. Vzhľadom na základové pomery sa použila kombinácia plošného a hĺbkového zakladania pomocou mikropilót Ø 89/10. Realizácia zakladania prebiehala v inudácii rieky Torysa a blízko železničnej trate. Za účelom zabezpečenia stability stavebnej jamy a zachytenia zemného a vodného tlaku sa použili oceľové štetovnice a stabilita svahov stavebných jám sa zaistila pomocou výstužných prvkov – klincov.

Medziľahlé podpery v mieste najväčších rozpätí sú navrhnuté ako rámové stojky, pričom ich tvar je členený, mnohouholníkový, s rozmermi prierezu 3,0 m x 4,3 m a v hornej časti sú tuho spojené s nosnou konštrukciou. Ostatné medziľahlé podpery majú tvar 6-uholníka vpísaného do kružnice s Ø 3,0 m a sú ukončené hlavicami na osadenie mostných ložísk. Betonáž pilierov sa realizovala pomocou posuvného debnenia.

3 Spôsob výstavby

Nosná konštrukcia mostného objektu je realizovaná dvoma technológiami. Časť prvého poľa a dve posledné polia sa realizujú technológiou pevnej skruže. Ako skruž je použitá priestorová skruž doplnená o oceľové nosníky „I“ na preklenutie väčších terénnych nerovností a prekážok. Na takto zhotovené podopretie sa ukladá debnenie nosnej konštrukcie. Etapy na pevnej skruži sa betónujú na dvakrát.

Ostatné polia sa realizujú pomocou technológie letmej betonáže postupne po jednotlivých vahadlách. Z dôvodu realizácie vahadiel vo veľkej výške bolo nevyhnutné technicky vyriešiť podopretia zárodkov počas ich realizácie. Technické riešenie spočíva v podopretí pomocou oceľovej konštrukcie, ktorá prenáša zaťaženie do vybudovaných pilierov a používa sa opakovane na pilieroch 3, 4, 11 a 12. Pre piliere 5, 6, 9 a10 sa použila stabilizácia pomocou štyroch železobetónových stĺpov votknutých do základu.

Obr. 1: Pohľad na podopretie zárodku pomocou oceľovej konštrukcie

Po realizácii zárodkov sa osadili vozíky letmej betonáže. Montáž vozíkov prebiehala pomocou vežových žeriavov tak, že spodná podlaha sa zmontovala na zemi a vyzdvihla pomocou hydrauliky a kladkostrojov. Po skompletizovaní vozíkov a ich nastavení do betonárskej polohy, prebiehala betonáž jednotlivých lamiel symetricky na každú stranu vahadla. Takto postupne budú zrealizované všetky vahadlá na ľavom a pravom moste a zrealizuje sa celá nosná konštrukcia mostov.

Obr. 2: Realizácia vahadla pomocou vozíkov letmej betonáže

Obr. 3: Pohľad na zrealizované vahadlo

4 Záver

Mostný objekt je v súčasnej dobe vo výstavbe. Obe technológie realizovania mostnej konštrukcie sú zavedenými technológiami pri výstavbe takýchto typov mostov, avšak počas realizácie bolo nevyhnutné riešiť veľa problémov a prijať výzvy v podobe podopretia zárodkov realizovaných vo veľkých výškach a eliminovať tak masívne podopretie od základov v podobe masívnych priestorových skruží.

Autor: Ing. Richard Púček

Zdroj: Projektová dokumentácia stavby R4 Prešov – Severný obchvat, I. etapa