Prítomnosť a budúcnosť skupiny VÁHOSTAV
Ako by ste zhodnotili vývoj vo vašej spoločnosti od okamihu jej vstupu do skupiny GEOSAN?
Čoskoro to budú dva roky, čo sme dokončili vstup VÁHOSTAV - SK do skupiny GEOSAN. V priebehu tohto obdobia sme sa venovali racionalizácii vnútorných procesov a následne plnej integrácii spoločnosti do skupiny. Prešli sme kus cesty, ale ešte nás čaká množstvo práce. Súčasne sme museli reagovať na vývoj trhu a nie vždy ľahký priebeh jednotlivých zazmluvnených zákaziek. Vstup do skupiny GEOSAN nám pomohol v rokovaniach s bankami a mnohými investormi. V tomto kontexte uvažujeme aj o ďalšom rozšírení kompetencií a nebránime sa ani akvizíciám v ďalších segmentoch stavebníctva. V neposlednom rade sa tiež sústredíme na obstaranie moderných technológií, pretože, ako uvádzam ďalej, musíme myslieť na dlhodobú udržateľnosť skupiny na trhu. Naša skupina VÁHOSTAV - SK totiž nefunguje ako obchodno-inžinierska spoločnosť s pár manažérmi, ale ako skupina výrobných firiem sumárne so 600 vlastnými zamestnancami.
Zmienili ste dva roky, ktoré pre priemysel neboli práve najpriaznivejšie. Aký dopad pocítilo odvetvie stavebníctva?
Máme za sebou obdobie, ktoré ovplyvnili dozvuky pandémie koronavírusu, trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine a s nimi priamo súvisiace dopady nielen na slovenskú ekonomiku, ale i ekonomiku celého regiónu. Po pandémii koronavírusu tak prišla ďalšia skúška, ktorú sme museli a stále musíme operatívne zvládať. K nárastu cien stavebných materiálov, s ktorým sme sa stretávali najmä v roku 2021, sa pridružil v roku 2022 prudký nárast inflácie. Tento trend pokračuje aj v tomto roku a prejavuje sa to v cenovom náraste takmer všetkých vstupov, ktoré naše odvetvie využíva, nevynímajúc nakupovanú pracovnú silu. Je pravda, že ceny niektorých stavebných materiálov mierne poklesli, ale stále sa nevrátili na svoju pôvodnú úroveň spred dvoch rokov. V priebehu augusta 2023 bol zrušený metodický pokyn č. 27 Ministerstva dopravy SR, ktorý bol výsledkom dlhodobej snahy stavebnej komunity o aspoň čiastočnú kompenzáciu strát spôsobených nepredvídateľným nárastom cien stavebných materiálov. Pevne veríme, že aj napriek tejto negatívnej skutočnosti budú verejní obstarávatelia hľadať alternatívne nástroje na pomoc stavebným firmám. Pokiaľ sa tak nestane, bude ohrozené dokončenie mnohých v súčasnosti realizovaných projektov, čo, pevne verím, nie je ani v záujme štátu ako najväčšieho verejného investora.
Ako vyzerá objem výkonov spoločnosti v tomto roku s ohľadom na situáciu na stavebnom trhu?
Napriek dlhotrvajúcemu pesimizmu z dôvodu nedostatku pripravovaných projektov predpokladáme, že tržby v našej spoločnosti budú v roku 2023 naďalej rásť. Je tomu tak vďaka skutočnosti, že sa nám hlavne podarilo zakontrahovať objemovo väčšie zákazky na dlhšie časové obdobie. Aktuálne realizujeme veľké infraštruktúrne projekty v gescii Národnej diaľničnej spoločnosti a Železníc Slovenskej republiky. Súčasne máme vo svojom portfóliu aj menšie stavby pre miestnu samosprávu a krajské správy ciest.
Aké kľúčové stavby aktuálne realizujete?
Čo sa týka Slovenska, tak pre Železnice Slovenskej republiky pracujeme s našimi partnermi v združení na modernizácii trate v úseku Čadca – štátna hranica SR/ČR a v úseku Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR. Pre Národnú diaľničnú spoločnosť realizujeme v združení s českým partnerom úsek D1 Hubová – Ivachnová a koncom septembra v združení pod vedením našej spoločnosti dokončíme výstavbu prvej etapy severného obchvatu Prešova. Iné naše združenie, ktorého sme členom, v júni podpísalo zmluvu o dielo na výstavbu II. etapy severného obchvatu Prešova, takže v októbri tohto roku plynule nadviažeme na už zrealizované práce v rámci I. etapy, čo nás, samozrejme, veľmi teší. Pokračujeme tiež v prácach na ekodukte v katastri obce Svrčinovec.
Pociťujete dostatočnú investičnú pripravenosť projektov na ďalšie obdobie? Aké sú vaše očakávania v tejto oblasti?
Verejní zákazníci vypisujú menej verejných súťaží vzhľadom na nedostatočnú investičnú prípravu projektov v minulom období a problémy so zabezpečením ich financovania. Pozorne sledujeme zadanie jednotlivých súťaží a snažíme sa po poctivej príprave ponúknuť primeranú cenu. Rovnako sa správa celý stavebný trh a konkurencia je tak obrovská. Mnoho projektov je potom vysúťažených za ceny, ktoré sú z môjho pohľadu nedosiahnuteľné. Otázkou bude, ako sa tieto projekty budú ďalej vyvíjať a či kritérium najnižšej ceny je tým správnym, ktoré zaistí realizáciu výstavby projektov v požadovanom čase a kvalite a zároveň dlhodobú udržateľnosť stavebných firiem s vysokou kompetenciou na stavebnom trhu. Očakávame, že až po roku 2025 budú vyhlásené v rezorte dopravy nové projekty v súlade s aktualizáciou pripravovaných projektov v dopravnej infraštruktúre, ktorú nedávno prerokovala vláda SR. Dovtedy to budeme musieť my aj ostatní prežiť s tým málom, ktoré je pripravené a ktoré sa začne súťažiť. Obdobne je to, žiaľ, aj v oblasti výstavby v rezorte životného prostredia, či už je to odkanalizovanie obcí a výstavba ČOV, alebo v oblasti vodohospodárskych stavieb v súvislosti s klimatickou zmenou. Našťastie môžem za skupinu VÁHOSTAV - SK skonštatovať, že v krátkodobom horizonte máme už toho času zakontrahovaný primeraný zásobník prác tak, aby sme naplno využili všetky terajšie výrobné kapacity skupiny. Čo však neznamená, že nebudeme aktívni v získavaní ďalších zákaziek.
Máte aj nejaké aktivity v zahraničí?
Áno, primárne sa zameriavame na zákazky v Českej republike, čo súvisí s aktivitami ostatných členov skupiny. Činnosť ostatných sa snažíme komplementárne doplňovať aktivitami v oblasti infraštruktúry. Realizujeme zákazky pre Správu železníc, štátnu organizáciu a zúčastňujeme sa výberových konaní organizovaných aj ostatnými investormi. Ďalej sme aktívni aj v Rumunsku, kde sa nám podarilo spoločne s lokálnymi partnermi uspieť taktiež v dvoch projektoch, a to v modernizácii letiska v Craiove a ďalej vo výstavbe rýchlostnej komunikácie pri meste Oradea. Pevne veríme, že podiel zahraničných stavieb na celkových výkonoch našej spoločnosti bude kontinuálne rásť.
Sú ešte ďalšie krajiny, v ktorých chcete rozvíjať svoje aktivity?
Radi by sme boli aktívni aj v iných európskych krajinách. Máme niekoľko partnerstiev s veľkými zahraničnými subjektmi, s ktorými sme dnes pozývaní do konzorcií v ďalších krajinách mimo Česka, Slovenska a Rumunska. Príkladom môže byť Bulharsko a ďalšie krajiny na Balkáne.
Záverom mi dovoľte sa opýtať, čo vnímate ako najväčšiu výzvu v stavebnom sektore?
Podľa môjho názoru bude najväčšou výzvou pre nasledujúce obdobie motivovať mladých ľudí, aby práca v našom sektore pre nich bola atraktívna a stavebné firmy si tak udržali kompetencie v jednotlivých segmentoch. Žiaľ, v oblasti ľudských zdrojov má náš sektor veľký deficit, čo je spôsobené štrukturálnymi problémami v oblasti odborného vzdelávania a dlhodobým odklonom nastupujúcej generácie od manuálnej práce. Pevne verím, že sa nám podarí v rámci odvetvia tento negatívny trend zvrátiť, aby sme potom s ľahkosťou potvrdili, že VÁHOSTAV neváha, stavia.
Foto: Tomáš Benedikovič
Zdroj: www.asb.sk
